Venujme spomienku Matejovi Hrebendovi:

Venujme spomienku Matejovi Hrebendovi:

Misionár slovenského národa

Kriesiteľ národného povedomia a lásky k rodu slovenskému rozširovaním kníh

Marec je Mesiacom knihy. To vie snáď každý. Ale prečo práve marec? Prezradíme Vám. V marci sa narodil a zomrel nás prvý predajca kníh MATEJ HREBENDA. A práve preto, aby ste sa s ním trošku zoznámili, prinášame nasledujúce riadky: Ľudovýchovný pracovník, národný buditeľ, ľudový básnik, zberateľ národných piesní, misionár slovenského národa, prvý slovenský kolportér kníh sa narodil 10.03.1796 v súčasnej Rimavskej Píle. Od narodenia mal slabý zrak, ktorý sa postupom času úplne vytratil. Ale čo mu bolo ubraté na zraku, to sa vynahradilo na brilantnej pamäti. Rád čítal knihy a keď už nevidel, požiadal iných, aby mu čítali. Zdroje uvádzajú, že niekedy prešiel aj štyri - päť dedín, aby našiel ľudí, ktorí mu boli ochotní čítať z knižky. A od 14-tich rokov sa „zaoberal najmä veršovstvom“. On diktoval a jeho otec ich zapísal. Papieriky s básničkami či vinšmi veľakrát rozdával dobrým ľuďom, ktorí mu čítali či darovali knihu. Do slovenskej histórie sa zapísal najmä ako popredný šíriteľ slovenskej a českej literatúry. Pešo chodil nielen cez celé Slovensko, ale aj do Prahy, Viedne, Budapešti a prešiel celý juh Uhorska. Knihy na predaj mu zverovali vydavatelia. On ich núkal s poučením a národným uvedomovaním, šíril kultúru a osvetu. V tých časoch mnohí pokladali čítanie za nepotrebnú vec. Zbytočnosť. Veľakrát zachraňoval pred skazou staré knihy, zasielal ich do škôl a spolkov, alebo ich donášal vzdelancom. Takto mnoho kníh zachránil a významnou mierou sa pričinil o budovanie knižníc. On sám nevidomý viedol slovenský ľud za svetlom poznania. Zbieral i ľudové piesne, ktoré sa dostali do zbierok Jána Kollára a Pavla Dobšinského. Zapisoval ich jeho pomocník - mendík, ktorý ho sprevádzal. Je až neuveriteľné, že on nevidomý a chudobný po cestách ešte zbieral aj peniaze na stavbu škôl, kostolov a činnosť kultúrnych inštitúcií. Jeho poézia plnila veľmi záslužné národné poslanie. V Matici slovenskej je veľká časť tvorby Mateja Hrebendu uložená v archívoch: básne, piesne, vinše, listy, testament. Svoju životnú púť, zážitky a skúsenosti opísal vo Vlastnom životopise, ktorý je prameňom poznania našej histórie z obdobia 19. storočia. Maťko Hrebenda, ako ho priatelia volali, bol v úzkom kontakte s predstaviteľmi slovenského literárneho a národného života od J. Kollára, K. Kuzmányho, Š. Moysesa, Ľ. Štúra, J. M. Hurbana, Jána i Sama Chalupku, G. Fejérpatakyho či A. Sládkoviča. Ale blízky si bol hlavne s obyčajnými ľuďmi. Básňou ho oslávil D. Bachát, písala o ňom T. Vansová a Ľ. Zúbek, peknú knihu o ňom napísal Vincent Šikula.

Matej Hrebenda žil svoj skromný, ale veľmi statočný život, 84 rokov. Zomrel 16.03.1880 v Hačave, dnes súčasť obce Hnúšťa. Ak si MATEJA HREBENDU budete spolu s nami pripomínať, predstavíte ho našim deťom, bude žiť večne. V roku 1980 pri príležitosti stého výročia jeho smrti ho vyhlásili za JUBILANTA UNESCO.

Česť a sláva jeho pamiatke!