Salón umeleckej fotografie maďarských fotografov

V Gallery Nova opäť po dvoch rokoch

Salón umeleckej fotografie maďarských fotografov 

Gallery Novaje už dlhoročným stabilným miestom, kde sa putovná výstava Salónu umeleckej fotografie maďarských autorov každoročne predstaví verejnosti na Žitnom ostrove. Ide o víťazné práce súťaže, organizuje Svetové združenie maď.fotografov, ktoré zastrešuje umelcov, z krajín kde žijú Maďari mimo svojej materskej krajiny. Nie sú to profesionáli so zvučnými titulmi, ale ich práca je profesionálna a zvučná. Možno aj preto sú ich fotografie také krásne, lebo sa nimi nemusia živiť. Robia ich pre radosť, svoju i našu.

Vernisáž v daždivom počasí mala príjemnú takmer rodinnú atmosféru. Možno aj preto, že minulý rok sme sa pre opatrenia nestretli... Úvod a záver programu patrili hudbe. Kvarteto Základnej umeleckej školy – študentky pod vedením hudobnej pedagogičky Mgr. Art. Zuzany Bazsó Horváthovej prítomným zahrali skladby majstrov na priečnej flaute. Jana Svetlovská privítala hostí – v prvom rade legendu umeleckej fotografie LACA STRUHÁRA, ktorý bol aj členom medzinárodnej poroty. TIVADARA NAGYA, ktorý je podpredsedom spomínaného združenia, domácich, ale aj cezpoľných účastníkov. Ako uviedol vo svojom príhovore T. Nagy, do XI. ročníka súťaže, ktorá prebiehala v štyroch kategóriách, sa prihlásilo 1441 autorov, z ktorých pre ocenenia a výstavu porota vybrala 288. Premiéra výstavy a vyhlásenia výsledkov prebiehajú každoročne v Budapešti a potom sa výstavy v obmedzených počtoch rozbehne po mestách Maďarska a susedných štátov. Medzi víťazmi z nášho okresu je TAMÁS BÁTKY z Gabčíkova, ktorý žiaľ na vernisáži nebol.  V rámci programu bol striebornou medailou ocenený, nám známy SEDLIAK PÁL z Martoviec, tento úspešný fotograf je nám dobre známy, pretože v GALLERY NOVA už mal autorskú výstavu.

Expozícia silne oslovuje a vypovedá síce bez slov - obrazom.

Ale hlavne emóciou. Je to kolektívna výstava a každá fotka je vlastne obrazom. Máme tu zátišia, ktoré nesú skutočné ticho. V dnešnej dobe vzácna komodita. Máme tu portréty starých ľudí, v ktorých cítite, že tie vrásky nemajú len v koži, ale sú uložené aj hlboko v duši. Presne tak, akým bol ich život.

A ako sme už viackrát uviedli, táto expozícia je skutočne Maďarská. Nesie do sveta maďarského ducha. Na druhej strane aj táto výstava bez tlmočníkov nahlas a jasne vypovedá o tom, čo nás všetkých spája, bez ohľadu na materinský jazyk, hranice a politiku. Vždy tu vyhráva človečina, úcta predkom, starým rodičom, hrdosť na národné korene.

Pán L. Struhár zdôraznil, že práce autorov tejto súťaže sú nesmierne kvalitné a hodnotné. Obsahom i formou. Vidieť, že jednotliví autori si dávali na výslednom efekte veľmi záležať. A to je dnes, v čase digitálnej techniky, v čase, keď si už pomaly každý myslí že je „fotograf” napríklad s telefónom/ veľmi vzácne.

Svetovému združeniu maď.fotografov treba len blahoželať, že v súčasnej náročnej dobe si uchovali tradíciu, záujem a  hodnotný výsledný efekt, ale aj dobré vzťahy medzi sebou.

V závere atmosféru pozdvihli poslucháčky umeleckej školy Sofia Miškeová, Dóra Kostra a Šára Tóth, so svojou pani učiteľkou – Z. Bazsó Horváthovou, ktorá je tiež mimoriadnou sólovou hudobníčkou. Ďakujeme. Po oficiálnom programe sa rozprúdila aj dlhá diskusia a zvlášť sme využili prítomnosť pána Struhára, ktorý k nám pricestoval aj s manželkou z Hlohovca.  Profesionálne a hlavne umelecky sa celý život venoval krajinkám a architektúre, má vydaných takmer pätnásť publikácií a je členom mnohých, aj medzinárodných porôt.

Podujatie viedla odborná metodička Žitnoostrovského osvetového strediska /TTSK/ PhDr. Dagmar Madarásová.

Za podporu podujatia ďakujeme firme MINIT s.r.o.

jana svetlovská

FOTO: žos- jAs