Osviežiť myšlienky

Viktor Varga - herec, režisér, dramaturg, producent a manažér sa po dvoch desaťročiach odborného „putovania“ vrátil domov. Od 1. júla nahradil Janu Svetlovskú na poste riaditeľa Žitnoostrovského osvetového strediska v Dunajskej Strede. Viktor nikdy nechcel byť hercom, len sa chcel dobre baviť. Jeho starý otec bol veľký klaun, pilier bývalých amatérskych divadelníkov Topoľníkoch, v rodine teda existovala tradícia herectva.

Moja rodina sa prakticky skladá z dvoch ulíc v dedine. Moji príbuzní, ktorých veľmi milujem, sú naozaj tisíckami nitiek prepojených s Topoľníkmi. Nech už odídu kamkoľvek, vždy sa vrátia. Aj ja som mal plán, že vyrazím do sveta a potom sa vrátim. A tak sa aj stalo. Ako najmladší chlapec v rozprávke, keď už vie všetko, alebo si to aspoň myslí, vráti sa domov

• hovorí Viktor, ktorý už niekoľko rokov sprevádza aj herca a speváka Gergő Székera, píše mu texty piesní.

Skladba s názvom Vrátiš sa o tom nepriamo hovorí. Na oplátku Gergő napísal hudbu k muzikálom režírovaným Viktorom, vytváral animácie a vizuály.

Režírovanie ma viac zaujíma

Po absolvovaní Základnej školy v Topoľníkoch navštevoval Viktor v deväťdesiatych rokoch Strednú odbornú školu stavebnú v Hurbanove. Mal veľmi rád kreatívnu stránku tohto povolania, ale nechápal, prečo sa musí zaoberať hustotou betónu a pevnosťou v ťahu, keď počítač všetko vypočíta. Mal však veľmi rád Erzsébet Kalácskovú, ktorá učila deskriptívnu geometriu.

• Vďaka nej ma dodnes nemôžu oklamať pri technickom navrhovaní divadelných scén.

Do divadelného sveta sa dostal vďaka Dénesovi Szárazovi, ktorý ho pozval do dramatického krúžku MASZK v Nových Zámkoch, kde ho tento svet úplne očaril.

• Pod vedením Évy Csémy sme začali kombinovať prvky klasického a pohybového divadla a naše predstavenia sa stávali čoraz vzrušujúcejšími. Keď sme vyhrali Jókaiho dni, rozhodol som sa prihlásiť na architektúru a divadelné umenie v rôznych mestách. V Tatabányi práve začal experimentálny kurz, a myslel som si, že ak nebudem dobrým hercom, môžem učiť alebo pracovať s deťmi, tak som tam išiel. Veľa som pracoval a začal som aj natáčať a pomaly som do toho vnikal.

Viktorova cesta viedla z divadla Jászai Mari v Tatabányi v roku 2001 do Győrskeho národného divadla, keď prebehla zmena riaditeľa. Všimol si ho riaditeľ György Korcsmáros v hre Príbeh mojej ženy. Na šesť rokov strávených v Győri rád spomína, pretože sa tam stretol a hral s legendami ako Oszkár Gáti, Géza Tordy alebo Ági Margitai.

Tam som si uvedomil, že ma viac zaujíma režírovanie než herectvo. Sedel som na všetkých skúškach, bez ohľadu na to, či som bol v hre alebo nie. Tridsaťročný som podal prihlášku na divadelné umenie do Bratislavy, na odbor réžia-dramaturgia. A vzali ma! A tak som získal univerzitný diplom. Medzitým ma zavolali do Szarvasa, kde som od roku 2004 hosťoval.

V Szarvasi žije najväčšia slovenská komunita v Maďarsku a mesto plánovalo obnoviť takmer 200-ročnú divadelnú tradíciu. Vzniklo dvojjazyčné divadlo v Szarvasi, ktoré nakoniec uspokojilo aj potreby maďarského publika. Stal som sa tam hlavným režisérom, čo som mohol robiť aj popri univerzite. Som veľmi hrdý na to, že náš muzikál Perinbaba, ktorý sme napísali so Zolom Belinszkým a Levente Gulyásom, sme mohli predstaviť s mesačným odstupom v maďarčine aj v slovenčine.

Navštevoval som každého a hovoril, že je to veľká diplomatická príležitosť, až tomu uverili. Samozrejme, malo to aj odborný a verejný úspech, pretože budapeštianske Národné divadlo bolo plné Slovákov a bratislavská Nová scéna sa dvakrát po sebe naplnila Maďarmi.

Osviežiť myšlienky

Viktor Varga získal miesto riaditeľa regionálneho osvetového strediska na Žitnom ostrove s detailne vypracovaným, inovatívnym odborným projektom. Podľa jeho slov bude samozrejme pokračovať v dobre fungujúcich, tradičných podujatiach, ale plánuje aj mnoho inovácií.

Nechcem sa sústrediť na to, aby som v Dunajskej Strede konkuroval kultúrnemu domu alebo iným inštitúciám. Chcem priniesť niečo, čo tu ešte nie je. Je to okresná inštitúcia, ktorá je zodpovedná za kultúrny život v okrese Dunajská Streda. Chcem hovoriť so všetkými, s ktorými je to možné, aby som zistil, čo im v obciach okresu chýba a ako im môžeme pomôcť. Už dávno som si uvedomil, že spojením síl môžeme priniesť kultúru aj do najmenších obcí. Povedzte, čo chcete, čo potrebujete, rozvojové programy, komunikačné tréningy, odbornú prax? Nesmie sa zabúdať, že úlohou osvetového strediska je niečo iné ako úlohou kultúrneho domu na Žitnom ostrove. Herec sa musí sústrediť len na svoju rolu, ale režisér musí vidieť celok a nájsť v systéme chyby, ktoré bránia jeho fungovaniu. Úlohou osvetára a kultúrneho organizátora je teda zabávať – bez toho, aby si to niekto všimol – učiť, vzdelávať a osviežovať myšlienky v spoločnosti, čo je komplexná práca. Preto musíme vypracovať stratégie, ktoré posilnia našu spoločnosť, teda nielen starostlivosť o kultúru, ale aj vytváranie novej kultúrnej stratégie.

Treba venovať pozornosť riešeniu spoločenských problémov, rozvoju komunikačných zručností. Poviem veľmi jednoduchý príklad. Máme staršiu generáciu, ktorá len ťažko ovláda tlačidlový telefón a s dotykovým si už vôbec nevie dať rady. A máme vnúčatá, ktoré sa s tým narodili. Viem si predstaviť také podujatia, kde vnuk učí babku používať modernú techniku a babka učí vnuka šiť a tkať. To tiež podporujem, pretože podstata osvetovej práce je spájať generácie, preklenúť obrovské priepasti.

Viktor je aj iniciátorom a organizátorom Divadelných večerov v Topoľníkoch. Podujatie vzniklo s cieľom, aby aj na Žitnom ostrove existoval zábavný festival predstavujúci vysokú kultúru s tisíckami divákov. Tento rok 26. júla si záujemcovia môžu pozrieť muzikál Meseautó v podaní Divadla Körút.

/2. 7. 2024 ma7.sk ,  Gergely Lacza, preklad: Viktor Varga, úprava: Dagmar Madarasová/